Zváranie plameňom je jedným z najstarších spôsobov zvárania. Cieľom procesu je vytvoriť nerozoberateľný spoj s takými istými chemickými a mechanickými vlastnosťami, aké má materiál, ktorý sa zvára.
Pri zváraní plameňom sa toto teplo získava spaľovaním horľavého plynu s použitím plynu, ktorý podporuje horenie. V prevažnej väčšine je horľavým plynom acetylén a horenie podporujúci plyn býva kyslík. Pri spaľovaní acetylénu v kombinácii s kyslíkom sa dosahuje teplota až 3200 °C, čo postačuje na roztavenie mnohých kovových materiálov.
Pri zváraní plameňom sa ako horľavý plyn zatiaľ skoro výlučne používa acetylén, pretože jeho spaľovaním sa dosahuje najvyššia teplota plameňa.
Výhody:
- operatívnosť (proces nevyžaduje zdroj elektrického prúdu)
- technológia vhodná pre opravárenskú činnosť
- vhodnosť technologického využitia pre tvrdé spájkovanie a rezanie
- dostupnosť
Nevýhody:
- vysoký tepelný príkon, t.j. širšie teplom ovplyvnená oblasť základného materiálu /TOO/
- dlhšie časy zvárania
- väčšia náchylnosť k tvorbe chýb ako napr. studený spoj