Najtypickejšími spôsobmi zvárania sú:

  • zváranie plastov na tupo
  • polyfúzne zváranie plastov
  • elektrofúzne zváranie plastov
  • zváranie plastov prídavnými materiálmi


Princíp zvárania na tupo

Zváranie na tupo (alebo tlakové zváranie) je kontaktné zváranie, t.j. zvárané plochy sa nahrievajú dotykom s nahrievacím telesom. Pri zváraní rúr sa jedná o tzv. zrkadlo, pri zváraní plastových dosiek je to nahrievacia lišta.

Zvárané konce sa pred samotným pritlačením na nahrievacie teleso hladko opracujú očistia mastnoty a mechanické nečistoty. Následne sa pod presne určeným tlakom pritlačia zvárané konce na nahrievacie teleso a nahrejú sa na zváraciu teplotu.. Potom sa zníži tlak na minimum a začína druhá fáza nahrievania, tzv. prehrievanie do hĺbky. Po uplynutí druhej fázy sa zvárané plochy oddialia od nahrievacieho telesa, toto sa odstráni spomedzi zváraných plôch a v čo najkratšom čase na nahriate konce zváraných častí priložia k sebe.Následne začína fáza tlakového nárastu, kedy sa postupne zvyšuje prítlak na zvárané konce až do hodnoty zváracieho tlaku. Pod týmto tlakom zostanú zvárané časti až do vychladnutia zvarového spoja.


Princíp polyfúzneho zvárania

Polyfúzne zváranie je kontaktné zváranie plastových rúr a tvaroviek. Zvárané časti je potrebné nahriať na požadovanú zváraciu teplotu a to nasunutím rúry a tvarovky na nahrievacie nátrubky príslušných rozmerov, upevnené na nahrievacom telese. Po uplynutí doby nahrievania sa zvárané časti vyberú z nahrievacích nátrubkov a bez vzájomného pootáčania sa zasunú do seba. Plochy nahrievacích nátrubkov sú mierne kužeľovité, aby umožnili vytvoriť po spojení rúry a tvarovky dostatočný zvárací tlak. Týmto je umožnené aj pri malých osových silách vyvinúť dostatočný prítlak, preto je možné ručné zváranie až do priemerov rúr DA 63 mm. Po spojení rúry s tvarovkou je potrebné počas minimálnej doby chladnutia zafixovať zvarené časti, pričom zaťaženie spoja je možné najskôr 1 hod. po ukončení zvárania.


Princíp elektrofúzneho zvárania

V princípe sa jedná o obdobné zváranie ako polyfúzne, s tým rozdielom, že ohrev nie je vykonávaný nahrievacím telesom, ale odporovým vinutím, ktoré je zabudované v základnom materiáli tvarovky.

Na konce zváraných častí, očistených od oxidačnej vrstvy a odmastených, sa na nasunie elektrotvarovka. Následne sa pripojí zvárací kábel zváracieho prístroja ku konektorom elektrotvarovky. Parametre zvárania (napätie, prúd a čas) je možné zadať do prístroja zvyčajne dvoma spôsobmi – manuálne podľa tabuľkových údajov pomocou ovládacích tlačidiel alebo z čiarového kódu umiestneného na elektrotvarovke prostredníctvom čítacieho pera. Tieto môžu byť korigované zváracím prístrojom v závislosti od vonkajšej teploty. Po spustení vlastného procesu zvárania prístroj reguluje prívod elektrického prúdu do odporového vinutia elektrotvarovky, čím sa nataví materiál elektrotvarovky i zváraných častí v mieste spoja. Po ukončení fázy zvárania začína plynúť doba chladnutia, počas ktorej zvarový spoj nesmie byť zaťažovaný a je vhodné ho nechať